Smrť na Evereste aj Mont Blancu číha na každom kroku

Publikované 14.08.2017 17:12
Image Smrť na Evereste aj Mont Blancu číha na každom kroku

BRATISLAVA (jant) – Túžba splniť si sen nás niekedy doženie na pokraj vlastných síl, len preto, aby sme si na krátky okamih mohli užiť ten okamih, keď si uvedomíme, že je ďalší pomyselný životný míľnik za nami. Lenže čoskoro príde moment vyprchania hormónov šťastia a adrenalínu a my zistíme, že potrebujeme ďalší cieľ. Horolezci to nemajú inak, akurát, že sa im to deje zväčša častejšie, než iným športovcom, keďže majú takmer nepreberné množstvo hôr, ktoré môžu pokoriť. Väčšina však sníva o Evereste, alebo Mont Blancu, lenže tie sú veľmi nebezpečné.

Tridsať. Také je priemerné číslo obetí Mont Blancu za rok. Je vysoké? Rozhodne áno, ale čo ak ho porovnáme s „horou hôr“ – Everestom? Kde zomrie viac ľudí?

Menšia z nich, Mont Blanc, meria 4 810 metrov. Vyššia, Mount Everest, je takmer dvakrát taká – 8 848 metrov, takže ak by sme skúsili tipovať len na základe priamej úmery, tak by mali byť steny Mount Everestu posiate telami. Tak to ale nie je. O horu v Himalájach sa starajú šerpovia, ktorí pravidelne znášajú telá (dokonca niekedy aj zo „zóny smrti“). Lenže ani Mont Blanc nie je posiaty telami. Hora vo švajčiarskych Alpách patrí k vyhľadávaným destináciám turistov, a preto niet divu, že sa o ňu vláda stará. No na oboch masívoch číha všadeprítomné nebezpečenstvo. Stačí zlý krok a zrútite sa niekoľko desiatok metrov. Ak so šťastím prežijete, nemáte ani zďaleka vyhrané, skôr naopak. Máte iba malú šancu, že vás objavia, a keby aj áno, neznamená to, že sa vrátite domov. 

Vo vysokej nadmorskej výške a mínusových teplotách sa organizmus, ktorý je navyše ťažko zranený, správa úplne inak. Nižší tlak spomalí krvácanie aj z hlbokých rán (dokonca aj z tepien) tak, že aj napriek vážnym zraneniam, ktorým by v bežných podmienkach človek podľahol do niekoľkých desiatok sekúnd, to na horách trvá o poznanie dlhšie. Niekedy však smrť nezavinia ani zranenia zapríčinené pádom, ale osudným sa môže stať vysokohorský opuch mozgu či len vyčerpanie v kombinácii s horskou chorobou. Tá vznikne, napríklad, vtedy, keď sa na Mount Evereste predĺži pobyt v zóne smrti, ktorý môže zapríčiniť „dopravná“ situácia. Tá je v poslednom čase na tejto hore pravidelným úkazom a za následok má veľké zdržanie výpravy. Skúsení horolezci hovoria, že ideálny čas na vstup na vrchol je do 11:00 a akékoľvek zdržanie iba zvyšuje riziko, že sa niečo prihodí. Vo vysokej výške už ide každý sám za seba a na pomoc sa nemôže spoliehať nikto. Na Mont Blancu v dobrom počasí príde, no nie je najvyššej hore. Príklad ľudského správania a rozhodovania sa na limite svojich možností popísal aj Andre Bredenkamp, ktorý na ceste na vrchol stretol Kórejca, ktorý si zlomil nohu. „Bol obkolesený niekoľkými ľuďmi a prosil ich, aby ho neopúšťali. Pozreli sa na seba a išli ďalej. Prikryli ho náhradnou bundou a povedali, aby zaspal a pokojne zomrel“.

Podľa záznamov si Everest doteraz vyžiadal 292 zdokumentovaných úmrtí, no k Mont Blancu sa žiadna aktualizovaná evidencia nevzťahuje – takmer vždy ide len o hrubý odhad. Existuje však niekoľko záznamov z minulosti. Jeden z nich, z rokov 1890 až 1901 uvádza 303 mŕtvych, no tieto dáta pochádzajú z bližšie nešpecifikovanej oblasti švajčiarskych Álp. Podľa odborníkov a horolezcov však prvenstvo v tomto porovnaní drží Mont Blanc.

Foto: pixabay

0 reakcií

0 reakcií

Pridať komentáre môžu len prihlásení užívatelia.