V zajatí rýchlosti na Le Mans

Publikované 31.07.2017 20:22
Image V zajatí rýchlosti na Le Mans

BRATISLAVA (jant) –  Na legendárnom okruhu v Le Mans zažili diváci nejednu zaujímavú situáciu spôsobenú vplyvom fyzikálnych síl. Do áut sa montovali extra výkonné motory, no často sa stávalo, že im nestačila sekundovať aerodynamika. Automobilky potom museli vymýšľať riešenia, ktorými by skorigovali tok vzduchu tak, aby udržali autá všetkými kolesami na trati. Pozrime sa na tri vozidlá, ktoré sa zapísali do histórie svojimi tvarmi a výkonom a zároveň si pripísali triumf v celkovej klasifikácii.

Porsche 917

Ideálne podmienky pre vznik auta prišli v roku 1967. Vtedy činovníci FIA rozhodli o nových pravidlách. V nich stálo, že autá vyrábané v malých sériách môžu byť byť od roku 1968 poháňané päťlitrovými agregátmi, ale to všetko za predpokladu, že dodržia minimálnu hmotnosť 800 kg.

Predpokladom bolo, že vyrobia aspoň dvadsaťpäť kusovú sériu. To s výrobnými kapacitami Porsche nemal byť problém a práce začali ešte v tom roku. Nový motor mal spočiatku výkon 412 kW - technici si nechali ešte pollitrovú rezervu do predpísaného limitu, aby mohli robiť prípadné zmeny.

O dva roky bol hotový prvý kus na výstavu v Ženeve, kde predstavili auto, vedľa ktorého bola ceduľka s cenou pre súkromníkov – 140 000 marek. Výroba predstavovala pre Porsche nakoniec až nečakane náročnú úlohu, a to nielen z finančného hľadiska - riskovalo aj svoju reputáciu. Prvé ostré testy prebehli priamo na okruhu v Le Mans. V tréningoch sa ukázalo, že sa auto vo vyšších rýchlostiach nespráva predvídateľne a pretekári s ním odmietali jazdiť. Nebezpečné to bolo najmä na rovinke Hunaudieres. Na nej prekonal 340 km/h Rolf Stommelen a po dojazde do boxov povedal, že sa mu do auta naspäť veľmi nechce. Ešte horšie to bolo počas pretekov. John Wolfe (prvý súkromník, ktorý si kúpil 917) ťažko havaroval a svojim zraneniam nakoniec aj podľahol.

Zvyšné dve autá odstúpili z technických príčin a všetky karty tak stavili na ďalší rok. Vo fabrike inovovali celý zadok, zvýšili výkon motora a podpísali zmluvy s vynikajúcimi pretekármi. Na štarte tak stálo sedem kusov a po na konci pretekov sa mohli v Porsche tešiť. Získali prvé dve miesta.

Mazda 787B

Jediné prvenstvo na Le Mans pre Japonsko získala Mazda v roku 1991. Jej špeciál mal netradičný, štvorrotorový rotačný motor. Každý z nich mal 654 cm3 a výkon 515 kW v 9000 ot./min., čo sú skutočne zaujímavé hodnoty, ale nie v Le Mans. Tam išlo o mierne „podviživené“ auto. Motor však nebol výnimočný pre svoj výkon, ale preto, že mal bezrozdelovačové priame zapaľovanie TPIS s tromi sviečkami v každej rotorovej komore a elektrický systém riadiaci premennú dĺžku nasávania. Všetky použité systémy zohrali dôležitú rolu pri znižovaní spotreby, čo sa ukázalo ako najdôležitejší aspekt celých pretekov. O víťazovi sa rozhodlo približne tri hodiny pred koncom, keď vedúci Jochen Mass zašiel do boxov. Po niekoľkých kolách prebral prvú priečku Johnny Herbert, ktorý za volantom sedel až do konca a z auta ho museli vytiahnuť. Mazda vyrobila pre rok 1991 tri exempláre, ktoré svojimi ostrými rysmi pripomínali žiletku.

McLaren F1 GTR

Cestovnú verziu navrhol Gordon Murray a GTR vzniklo za rovnakým účelom, ako homologizačný špeciál – malo poraziť všetku konkurenciu. Išlo pritom o GT špeciál, ktorý však ako jediný v doterajšej histórii dokázal poraziť prototypy. V úseku Mulsanne s ním jazdci dosahovali rýchlosť prekračujúcu 330 km/h a boli v priemere o trinásť kilometrov rýchlejší, než pretekári na Porsche GT1. V roku 1995 získali prvé, tretie a piate miesto v celkovom poradí a v nasledujúcom roku mali v McLarene rovnaké ambície. Tie však prekazilo Porsche, ktoré obsadilo prvé tri priečky. V Anglicku preto pripravili veľké zmeny. Karoséria, motor aj zavesenie mali auto spraviť konkurencie schopné, ale nepodarilo sa im to a vývojové oddelenie ukončilo svoju činnosť. Väčšina zamestnancov prešla na projekty spojené s Formulou 1.

Foto: gettyimages

0 reakcií

Súvisiace články

0 reakcií

Pridať komentáre môžu len prihlásení užívatelia.